Dnes len krátka informácia o tom, že blog si obliekol nový, responzívny kabát. Použil som na to peknú tému nazývanú Express, ktorú som mierne modifikoval, aby sa čo najviac ponášala na pôvodnú tému. Možno ešte vyladím niektoré detaily, v podstate je ale toto finálny vzhľad. Otestované je to aj na mobile a miestami mám pocit, že to na malej obrazovke vyzerá ešte krajšie. 🙂 Ak niekto narazí na nejaký problém, nepreložený výraz, či nejakým spôsobom rozbité usporiadanie prvkov, budem veľmi rád za informáciu na jeden z uvedených kontaktov.
Rok: 2015
Čo prokrastinácia dala #3
Dobre, na prokrastináciu v skutočnosti nie je v poslednej dobe čas (ďakujem, FIIT). Už len fakt, že článok s poradovým číslom tri publikujem asi rok po dvojke, hovorí za všetko. Pár zaujímavých odkazov som za tú dobu však predsa len nazhromaždil a bola by škoda sa o ne nepodeliť. V skutočnosti tento článok prepisujem už asi tretíštvrtýkrát a množstvo neaktuálnych vecí som odtiaľ medzičasom povyhadzoval, ten zvyšok už som ale odhodlaný konečne dopísať. 🙂
Zopár postrehov z Windows 10
Pred dvoma dňami začal Microsoft distribuovať najnovšiu verziu svojho operačného systému. Keďže som bol na ňu celkom zvedavý, chcel som ju vyskúšať hneď ako vyšla (nebol som až taký zvedavý, aby som inštaloval preview verziu). Samozrejme, po predošlých skúsenostiach, a najmä zapojením zdravého rozumu (nejaký ešte stále zostal :)), som to nechcel riskovať s aktualizáciou na svojom primárnom počítači. Na to mi prišiel vhod starší „záložný“ notebook s Windows 7-čkou, ktorý sa už tak či tak dlhšie tváril, že sa svojou životnosťou blíži ku koncu.
Krátko o Risen
Dohral som Risen. Na druhý pokus a s odstupom niekoľkých rokov. A nedá mi to neporovnávať, samozrejme s čím iným, než s Gothicom. Po dohraní každej hry vo mne, rovnako ako po dopozeraní filmu či dočítaní knihy, zostane z daného titulu nejaký celkový dojem. Bohužiaľ, pri Risen nemusím tento dojem nejako dlho analyzovať, môžem ho bez rozpakov označiť za mierne sklamanie. Prečo?
Valiant Hearts alebo Udatné srdcia od Ubisoftu
Letný semester sa pre mňa pomaly chýli ku koncu, a tak som si po dlhej-predlhej dobe našiel konečne čas aj na môj blog. Aj keď články týkajúce sa hier, ktoré som tu uverejňoval, sa v poslednej dobe týkali prevažne indie „žánru“, dnes túto sériu preruším a podelím sa o pocity z veľmi zaujímavého počinu od Ubisoftu, na ktorý som sa tešil od jeho predstavenia na minuloročnej výstave E3, a ktorý som si v priebehu zimy konečne aj zahral. Ako som opäť prezradil v titulku, reč bude o hre postavenej na ubisofťáckom frameworku UbiArt, ktorá zaujímavým spôsobom dnešným generáciám predostiera osudy ľudí, ktorí sa storočie dozadu, podobne ako drvivá väčšina Európanov, nevyhli chápadlám 1. svetovej, alebo ak chcete, Veľkej vojny.