Termín prokrastinácie v dobe všadeprítomných počítačov, telefónov, smartfónov, tabletov a (najmä) internetu hádam nikomu netreba predstavovať. Normálni ľudia takto „trávia“ svoj čas najmä pred rôznymi skúškami, či testami. Potom existuje relatívne malá skupina ľudí ako ja, ktorí preprokrastinujú týždenne veľa hodín bez ohľadu na to, či sa takýmto spôsobom potrebujú vyrovnať s nechuťou drviť sa nejaké poučky, či riešiť rôzne matematické, fyzikálne, chemické a neviem aké ďalšie príklady. To má svoje výhody, aj nevýhody. Nevýhody dokáže vymenovať každý človek ohŕňajúci nos nad spomenutou minoritnou skupinou (a z vlastnej skúsenosti, takých je dosť 🙂 ), preto ich nebudem rozvádzať. Medzi výhody patrí skutočnosť, že človek takto často narazí na rôzne zaujímavé veci, na ktoré by inak nikdy nenarazil. To je aj môj prípad, a pretože občas ide o naozaj zaujímavé veci, povedal som si, prečo sa o ne nepodeliť aj s ďalšími ľuďmi. Rozhodol som sa preto, že raz za 1-2 týždne sem prihodím krátky článok, v ktorom spomeniem rôzne tie zaujímavé, vtipné, či iné veci hodné zverejnenia. Pôvodne som s týmto prvým článkom plánoval vyrukovať už v nedeľu, ale viete, prokrastinácia…

Hneď začiatkom uplynulého týždňa som narazil na zaujímavý projekt The New York Times, NYT Chronicle. Jednoducho povedané, ide o projekt, ktorý umožňuje vizualizovať používanie zadaných kľúčových slov v historických vydaniach týchto novín, počnúc neuveriteľnou polovicou 19. storočia. Čo je ale ešte zaujímavejšie, okrem pekných grafov sa dá vďaka tomuto nástroju preklikať aj k digitalizovaným verziám pôvodných článkov. Vďaka tomu naozaj nie je problém pozrieť si dobové vydania novín napríklad z časov 1. svetovej vojny, útoku na Pearl Harbor, Kubánskej krízy, alebo akýchkoľvek iných udalostí, ktoré vás zaujímajú. Podmienkou je samozrejme znalosť angličtiny. Zárukou je potom totálna strata pojmu o čase. 🙂

Kedy sa písalo o 1. svetovej vojne (dobovo nazývanej Veľká vojna), prístave Pearl Harbor, či Kubánskej kríze?

Keď som už pri 1. svetovej vojne, minulý pondelok to bolo presne jedno storočie od momentu, kedy vypukla táto svojho času najväčšia a najkrvavejšia vojna v dejinách ľudstva. Aj keď na vojne nie je nikdy čo obdivovať, faktom ostáva, že prvá svetová vojna je, najmä v porovnaní s tou druhou, zdokumentovaná slabšie. O to viac poteší, keď človek narazí na galérie ako táto. Vyše 400 dobových fotografií s krátkymi popismi určite ocení každý človek, ktorého zaujímajú európske, ale i svetové dejiny. A keď som už pri 1. svetovej vojne, takto o prvých dňoch konfliktu, ktorý sa reťazovou reakciou rozširoval veľmi rýchlo po celom starom kontinente, informoval The Washington Times, ale i rôzne iné európske a americké denníky. Osobitnou kapitolou je potom článok spomínaného denníka o prvom dni konfliktu, teda o napadnutí Srbského kráľovstva Rakúsko-Uhorskom 28. júla 1914.

Aby som prešiel k trochu veselšej téme. Určite každý, kto sa aspoň rekreačne venuje programovaniu, pozná ten problém, keď množstvo premenných narastá rýchlejšie, než je mozog schopný pre ne vymýšľať aspoň trochu logické mená. Bohužiaľ, niekedy (vlastne dosť často) to dopadne aj takto. Kto sa v tom spoznal, ruku hore. 🙂 Kto by mal chuť na ešte trochu viac programátorského humoru, určite ho poteší táto zbierka animovaných gifov. Komu nevadí trochu čierneho humoru, možno bude zvedavý na to, ako sa momentálne cestuje malajzijskými aerolinkami. Fanúšikou športu, najmä toho v podobe FIFA 15, zase iste poteší, že vývojári si v poslednom ročníku dali naozaj záležať aj na povahových stránkach jednotlivých hráčov. Pokiaľ preferujete skôr strategické hry, napríklad posledný prírastok do rodiny Total War, možno vám viac napovie tento komix o tom, ako to je s námornými bitkami v hre. Aj keď údajne ide o problém vyriešený niekoľko patchov dozadu.

Vráťme sa ale od humoru opäť k niečomu zaujímavemu. Kto si občas prebehne tlač, určite ho neminula informácia o podivných kráteroch, ktoré sa znenazdajky zjavili na ruskej Sibíri. Aj keď sa na žiaľ niektorých ľudí nepotvrdili správy o bráne do pekla, či útoku mimozemskej civilizácie, zábery na tieto prírodné úkazy sú naozaj zaujímavé. Mňa ako človeka, ktorý skutočne „miluje“ výšky, resp. veľké výškové rozdiely, táto fotografia určite zaujme. Z bezpečia stoličky a monitora by tam však nikto padnúť nedal. Mimochodom, aj vy práve prispievate k celosvetovej „populácii“ internetových pripojení, ktorá sa postupujúcim denným cyklom mení približne takto. Z dlhodobejšieho hľadiska zaujme iná alternatíva mapy.

Na záver ešte niečo pre milovníkov histórie, najmä tej starovekej. Tento úžasný digitálny atlas Rímskej ríše totiž umožňuje pomocou interaktívnej mapy pozrieť si dlhé storočia najmocnejšiu ríšu známeho sveta v celej jej kráse, so všetkými vtedajšími mestami, mestečkami a rôznymi inými dôležitými stavbami a objektami. To je na tento týždeň všetko, o jeden až dva týždne hádam pribudne ďalší podobný článok. 🙂 Mimochodom, máte doma psa? Sme len jedna z mála krajín na severnej pologuli, kde ich žije viac než mačiek.