Zopár postrehov z Windows 10

Pridané autorom Richard Filipčík v kategórii Softvér

Pred dvoma dňami začal Microsoft distribuovať najnovšiu verziu svojho operačného systému. Keďže som bol na ňu celkom zvedavý, chcel som ju vyskúšať hneď ako vyšla (nebol som až taký zvedavý, aby som inštaloval preview verziu). Samozrejme, po predošlých skúsenostiach, a najmä zapojením zdravého rozumu (nejaký ešte stále zostal :)), som to nechcel riskovať s aktualizáciou na svojom primárnom počítači. Na to mi prišiel vhod starší „záložný“ notebook s Windows 7-čkou, ktorý sa už tak či tak dlhšie tváril, že sa svojou životnosťou blíži ku koncu.

Prejsť na článok →

Krátko o Risen

Pridané autorom Richard Filipčík v kategórii Zo sveta videohier

Dohral som Risen. Na druhý pokus a s odstupom niekoľkých rokov. A nedá mi to neporovnávať, samozrejme s čím iným, než s Gothicom. Po dohraní každej hry vo mne, rovnako ako po dopozeraní filmu či dočítaní knihy, zostane z daného titulu nejaký celkový dojem. Bohužiaľ, pri Risen nemusím tento dojem nejako dlho analyzovať, môžem ho bez rozpakov označiť za mierne sklamanie. Prečo?

Prejsť na článok →

Valiant Hearts alebo Udatné srdcia od Ubisoftu

Pridané autorom Richard Filipčík v kategórii Zo sveta videohier

Letný semester sa pre mňa pomaly chýli ku koncu, a tak som si po dlhej-predlhej dobe našiel konečne čas aj na môj blog. Aj keď články týkajúce sa hier, ktoré som tu uverejňoval, sa v poslednej dobe týkali prevažne indie „žánru“, dnes túto sériu preruším a podelím sa o pocity z veľmi zaujímavého počinu od Ubisoftu, na ktorý som sa tešil od jeho predstavenia na minuloročnej výstave E3, a ktorý som si v priebehu zimy konečne aj zahral. Ako som opäť prezradil v titulku, reč bude o hre postavenej na ubisofťáckom frameworku UbiArt, ktorá zaujímavým spôsobom dnešným generáciám predostiera osudy ľudí, ktorí sa storočie dozadu, podobne ako drvivá väčšina Európanov, nevyhli chápadlám 1. svetovej, alebo ak chcete, Veľkej vojny.

Prejsť na článok →

Indie hry: Thomas Was Alone

Pridané autorom Richard Filipčík v kategórii Zo sveta videohier

Súčasnému svetu trhu a marketingu vládnu masy. Najväčšie televízie vysielajú najpopulárnejšie filmy a seriály, najväčšie rádiá hrajú najpočúvanejších interpretov, najväčšie knižné vydavateľstvá vydávajú diela najpopulárnejších a najznámejších autorov. V slovenčine sa pre tento jav ustálilo pomenovanie z angličtiny, tzv. mainstream. Nemienim rozoberať pozitíva a negatíva tohto javu, no vytýčim dva fakty, ktoré s tým súvisia a ktoré súvisia aj s obsahom tohto článku – mainstream minimálne v posledných rokoch už naplno pohltil aj herný priemysel (1) a mainstream sťažuje, prípadne úplne znemožňuje prezentáciu menej známych, prípadne rôzne (názorovo, žánrovo, alebo inak) vyhranených diel, či ich autorov (2). Jednou z mnohých krás internetu je tá, že ľahšie než kedykoľvek predtým poskytol priestor i pre tieto minoritné skupiny prezentovať svoje produkty a diela a zároveň umožnil ich konzumentom dostať sa k nim.

Prejsť na článok →

Rome II alebo O 10 rokov neskôr

Pridané autorom Richard Filipčík v kategórii Zo sveta videohier

Budúci mesiac to bude presne 10 rokov, čo vývojári z The Creative Assembly vydali takpovediac svoj prelomový titul. Aj keď Rome: Total War bol už treťou hrou ich aktuálne už jednej z najpopulárnejších strategických sérií súčasnosti a i predošlé dva tituly boli prijaté kladne, až Rome bol tou hrou, ktorá ju dostala povedomia širokej hráčskej verejnosti. Séria Total War je špecifickou i pre mňa, a obzvlášť to platí práve pre hru, ktorá ju posunula do obdobia antickej Rímskej ríše. Okrem toho, že Rome: Total War bol mojou vstupnou bránou do tejto skvelej rodiny kombinovaných bitiek hraných v reálnom čase a ťahovej kampane, bola to zároveň hra, ktorá „stála“ pri mojich prvých krokoch smerom k tvorbe webových stránok a neskôr i samotnému programovaniu. Napokon, moja Total War fanstránka prežila v rôznych podobách niekoľko rokov a pridružené fórum dokonca ukončilo svoju púť len pred pár mesiacmi.

Prejsť na článok →

Čo prokrastinácia dala #1

Pridané autorom Richard Filipčík v kategórii Nezaradené

Termín prokrastinácie v dobe všadeprítomných počítačov, telefónov, smartfónov, tabletov a (najmä) internetu hádam nikomu netreba predstavovať. Normálni ľudia takto „trávia“ svoj čas najmä pred rôznymi skúškami, či testami. Potom existuje relatívne malá skupina ľudí ako ja, ktorí preprokrastinujú týždenne veľa hodín bez ohľadu na to, či sa takýmto spôsobom potrebujú vyrovnať s nechuťou drviť sa nejaké poučky, či riešiť rôzne matematické, fyzikálne, chemické a neviem aké ďalšie príklady. To má svoje výhody, aj nevýhody. Nevýhody dokáže vymenovať každý človek ohŕňajúci nos nad spomenutou minoritnou skupinou (a z vlastnej skúsenosti, takých je dosť 🙂 ), preto ich nebudem rozvádzať. Medzi výhody patrí skutočnosť, že človek takto často narazí na rôzne zaujímavé veci, na ktoré by inak nikdy nenarazil. To je aj môj prípad, a pretože občas ide o naozaj zaujímavé veci, povedal som si, prečo sa o ne nepodeliť aj s ďalšími ľuďmi. Rozhodol som sa preto, že raz za 1-2 týždne sem prihodím krátky článok, v ktorom spomeniem rôzne tie zaujímavé, vtipné, či iné veci hodné zverejnenia. Pôvodne som s týmto prvým článkom plánoval vyrukovať už v nedeľu, ale viete, prokrastinácia…

Prejsť na článok →

Zaujímavé hry: Mirror’s Edge

Pridané autorom Richard Filipčík v kategórii Zo sveta videohier

Švédske štúdio DICE, v súčasnosti už patriace pod giganta Electronic Arts, sa do povedomia hráčov dostalo nepochybne najmä vďaka akčnej multiplayer sérii Battlefield. Tá sa hlavne v posledných rokoch predrala na tie najvyššie priečky v rámci žánru a je dosť možné, že je aj jeho absolútnym kráľom, minimálne čo do počtu hráčov a obratu. Len málo ľudí však tuší, že história tohto štúdia je pomerne dlhá a nebol to Battlefield, ktorý ju započal. Spomedzi rôznych pokusov typu Pinball, či Rally je tu však jeden titul, ktorý medzi nimi pre zainteresovaného človeka žiari, a o ktorom si dnes povieme trochu viac. Ako už samotný titulok hovorí, reč bude o Mirror’s Edge.

Prejsť na článok →

Alternatíva k Opere? Vyskúšal som Maxthon

Pridané autorom Richard Filipčík v kategórii Softvér

Už je to nejaký ten piatok čo po prekvapujúcej správe z Nórska mnohí používatelia Opery len veľmi ťažko zatvárali padnuté sánky. Mňa nevynímajúc. Spočiatku som veril tomu, že ide o nejaký žart, no ako túto správu postupne preberali ďalšie a ďalšie spravodajské portály, umrela aj moja posledná nádej, že ide iba o blbý vtip. Z prehliadača, ktoré si dlhé roky razil svoju vlastnú cestu a prišiel s nejednou inováciou, ktoré postupne prebrala aj omnoho populárnejšia konkurencia, sa odrazu stal akýsi nepodarený klon prehliadača od Googlu. V podstate všetky „featurky“, ktoré som mal na Opere rád, a kvôli ktorým som ju dlhé roky upredňostňoval pred ostatnými prehliadačmi, boli preč. „No dobre,“ povedal som si, „12-tku ma predsa nikto vymazať nenúti, tak to s ňou nejakú chvíľu vydržím aj bez aktualizovania a hádam v tej Next verzii v najbližších týždňoch, alebo aspoň mesiacoch, pribudne aj niečo previous.“ Nuž, dúfať som mohol. Faktom je, že aj takmer rok po uvedení Opery 15 sa veci nepohli k lepšiemu a z môjho obľúbeného prehliadača je stále, ako je občas na internete posmešne prezývana, akási podivná Chropera.

Prejsť na článok →